Človek, vozidlo a komunikácia, resp. prostredie. Závěrečná část seriálu Juraje Cajchana na BUSportálu. Souhrn odkazů
Človek, vozidlo a komunikácia, resp. prostredie. Závěrečná část seriálu Juraje Cajchana na BUSportálu. Souhrn odkazů
Předcházející části:
Kvôli jednoduchosti začnime s rekapituláciou od posledného stĺpca. Dve dopravné nehody, ktorých príčiny nie sú autorovi známe, sa stali na diaľniciach. Jedna pri Novom meste nad Váhom (SR) a druhá pri Brne (ČR). Dá sa predpokladať, že v obidvoch prípadoch mohlo byť príčinou nehody porušenie jednej z dvoch základných požiadaviek na spôsob jazdy, ktorý sa vyžaduje pri jazde na takejto komunikácii. V prvom prípade možno za túto príčinu považovať nedostatočné sledovanie diania pred a za vozidlom a venovanie sa vedeniu vozidla. V druhom prípade môže ísť o nedokonalé ovládanie vozidla pri vyšších rýchlostiach. Ak ani v jednom prípade nebol príčinou tragickej udalosti zlý technický stav vozidla, mohol ju zapríčiniť len človek.
Všetky tri nehody (Kolárovice, Úhorná, Hriňová), ktoré možno charakterizovať ako kombináciu zlyhania človeka a zlého technického stavu vozidla, sa stali na horských cestách, z ktorých minimálne dve neboli určené na jazdu takejto kategórie vozidiel (M3). Vo všetkých troch prípadoch išlo o zlý stav brzdovej sústavy vozidla. Keď sa pozrieme na túto skutočnosť cez výsledky kontrol technického stavu autobusov v STK (časť IV., obr.2), zlý stav sústavy prevádzkového a parkovacieho brzdenia sú na prvých dvoch miestach vážnych a nebezpečných chýb u autobusov, zistených pri ich technických prehliadkach v STK. Jediný prípad kedy „komunikácia“ mohla byť príčinou dopravnej nehody autobusu, je havária pri meste Gospič v Chorvátsku. Vzhľadom na úmrtie obidvoch vodičov, ktorí pri nehode zahynuli, vyšetrovanie príčin tejto dopravnej nehody nebolo ukončené. Nezodpovedané zostali minimálne dve otázky. Prvou je, prečo sa autobus stal neovládateľným (zlý technický stav vozidla bol vylúčený) a narazil do mostného piliera? Druhou otázkou sa nezaoberali ani vyšetrovatelia, hoci ju možno považovať za významnú z hľadiska bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách. Otázka znie:
Príčinou dopravnej nehody, pri ktorej do diaľkového autobusu smerujúceho zo Spišskej Novej Vsi do Brna narazil za plnej jazdy odtrhnutý náves, ktorý sa z nezistených príčin odpojil od ťahača, bol pravdepodobne zlý technický stav spojovacieho zariadenia návesovej súpravy.
Zostalo nám už len 10 prípadov, kedy jednoznačnou príčinou mimoriadnej udalosti bolo zlyhanie človeka. Aby sme boli objektívni, keďže hovoríme o bezpečnosti autobusov, je potrebné identifikovať, v koľkých prípadoch to boli vodiči autobusov a v koľkých iní účastníci cestnej premávky. Keď si pozrieme tabuľkový prehľad (časť III.), zistíme z neho, že v prípade zlyhania ľudského faktora si vodiči autobusov rovnomerne rozdelili (5/5) podiel viny na vzniku mimoriadnej udalosti s ostatnými účastníkmi cestnej premávky.
Ako z uvedenej analýzy vyplýva, z 15 najtragickejších havárií slovenských autobusov, resp. havárií autobusov na území Slovenska, ktoré sa stali za éry samostatnej Slovenskej republiky, v 13 prípadoch, v ktorých sú známe príčiny týchto udalostí, išlo o zlyhanie človeka. Toto konštatovanie dáva jednoznačnú odpoveď na otázku či sú autobusy bezpečné. Čitateľom, ktorí s nevysloveným záverom nemusia súhlasiť, môžeme len odporučiť, aby si prečítali prvú časť tohto miniseriálu.
Nech oficiálne výsledky posúdenia príčin uvedených havárií boli akékoľvek, vždy jedným z faktorov, ktorý sa na nich podieľal, bol človek. Je to z dôvodu, že v praktickom živote človek svojim chovaním ovplyvňuje akékoľvek činnosti. K haváriám na cestách dochádza najčastejšie v dôsledku zlyhania ľudí. V situáciách, ktoré človek zvládol mnoho raz v minulosti, raz urobí banálnu chybu, ktorá spôsobí nešťastie. Typickým príkladom sú havárie autobusov pri Kolároviciach, Hriňovej a Polomke.
Dôsledkom nezodpovedného konania ľudí sú aj tragické udalostí na cestách. V prípade informovania o nich ide často o šírenie neobjektívnych informácií v dennej tlači a oznamovacích prostriedkoch, ako je to aj v prípade havárií autobusov. Dôsledkom je skutočnosť, že medzi ľuďmi vzniknú neobjektívne názory na tieto udalosti. V dôsledku zvýšeného počtu havárií autobusov v nedávnej minulosti novinári nastolili problematiku, či sú autobusy bezpečné? Ako z uvedeného vyplýva, autobusy rovnako ako aj iné dopravné prostriedky (nielen cestnej dopravy) musia plniť všeobecne platné požiadavky týkajúce sa bezpečnosti, zdravotnej nezávadnosti a ekologickej prijateľnosti. Z týchto dôvodov musia byť pred uvedením do používania schválené. Schvaľovanie sa uskutočňuje preukázaním plnenia stanovených požiadaviek, vyplývajúcich zo znenia národných, resp. medzinárodných predpisov. Tieto predpisy vo svojej podstate vychádzajú zo súčasnej úrovne poznania a predpokladajú normálny spôsob používania dopravných prostriedkov. Zároveň z hľadiska bezpečnosti, vozidlá v prevádzke musia byť pravidelne kontrolované. Skutočnosť je však taká, že ľahostajnosť, nezodpovednosť a predovšetkým agresivita sa zo života ľudí preniesla aj za volanty vozidiel, výsledkom čoho je zvýšená nehodovosť a vyššie počty mŕtvych na cestách. Tento jav je typický predovšetkým pre cestnú dopravu. Týka sa nielen vodičov profesionálov, ale rovnako aj amatérov. Len malý počet tých, ktorí si sadajú za volanty vozidiel môže povedať, že sa na cestách správa predpisovo a že vozidlo, ktoré vedú, používajú v súlade s pokynmi stanovenými jeho výrobcom. Na riešenie tohto nežiaduceho stavu, ktorým sa vážne zaoberá aj EÚ, preventívne opatrenia sú málo účinné. Zlepšenie sa dá očakávať len na základe zavádzania ďalších prísnejších reštriktívnych opatrení. Pre objektivitu je ale potrebné dodať, že sú krajiny, kde bezpečnosť cestnej premávky aj napriek jej vyššej hustote ako je to v SR či ČR, berú ako normálnu súčasť svojho života a dosahujú lepšie výsledky ako je to u nás.
Na otázku položenú v názve tohto miniseriálu dá sa teda jednoznačne odpovedať. Autobusy a rovnako aj iné prostriedky cestnej dopravné sú bezpečné. Nebezpečnými sa stávajú v rukách nezodpovedných ľudí.
- Sú autobusy bezpečné? Rámec požadavků na konstrukční řešení autobusů
- Sú autobusy bezpečné? Problematika bezpečnosti analyzovaná pomocí konkrétních případů
- Sú autobusy bezpečné? Rekapitulace tragických událostí pro další vyhodnocení
- Sú autobusy bezpečné? K technickému stavu vozidel
Závěrečná část
Bezpečnosť cestnej premávky vo všeobecnosti ovplyvňujú tri faktory. Sú nimi človek, vozidlo a komunikácia, resp. prostredie. Pozrime sa teda na uvedené tragické udalosti z pohľadu týchto troch faktorov, ako vyplývajú z priloženej tabuľky.Podiel bezpečnostných faktorov na tragických udalostiach autobusov
| Človek | Vozidlo | Komunikácia | Kombinácia | Neznámy dôvod |
| 10 | 1 | 1 | 3 | 2 |
Všetky tri nehody (Kolárovice, Úhorná, Hriňová), ktoré možno charakterizovať ako kombináciu zlyhania človeka a zlého technického stavu vozidla, sa stali na horských cestách, z ktorých minimálne dve neboli určené na jazdu takejto kategórie vozidiel (M3). Vo všetkých troch prípadoch išlo o zlý stav brzdovej sústavy vozidla. Keď sa pozrieme na túto skutočnosť cez výsledky kontrol technického stavu autobusov v STK (časť IV., obr.2), zlý stav sústavy prevádzkového a parkovacieho brzdenia sú na prvých dvoch miestach vážnych a nebezpečných chýb u autobusov, zistených pri ich technických prehliadkach v STK. Jediný prípad kedy „komunikácia“ mohla byť príčinou dopravnej nehody autobusu, je havária pri meste Gospič v Chorvátsku. Vzhľadom na úmrtie obidvoch vodičov, ktorí pri nehode zahynuli, vyšetrovanie príčin tejto dopravnej nehody nebolo ukončené. Nezodpovedané zostali minimálne dve otázky. Prvou je, prečo sa autobus stal neovládateľným (zlý technický stav vozidla bol vylúčený) a narazil do mostného piliera? Druhou otázkou sa nezaoberali ani vyšetrovatelia, hoci ju možno považovať za významnú z hľadiska bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách. Otázka znie:
„Ako je možné, že zvodidlá, ktoré boli umiestnené v mieste nehody, nedokázali zabrániť stretu vozidla s mostným pilierom“?
Príčinou dopravnej nehody, pri ktorej do diaľkového autobusu smerujúceho zo Spišskej Novej Vsi do Brna narazil za plnej jazdy odtrhnutý náves, ktorý sa z nezistených príčin odpojil od ťahača, bol pravdepodobne zlý technický stav spojovacieho zariadenia návesovej súpravy.
Zostalo nám už len 10 prípadov, kedy jednoznačnou príčinou mimoriadnej udalosti bolo zlyhanie človeka. Aby sme boli objektívni, keďže hovoríme o bezpečnosti autobusov, je potrebné identifikovať, v koľkých prípadoch to boli vodiči autobusov a v koľkých iní účastníci cestnej premávky. Keď si pozrieme tabuľkový prehľad (časť III.), zistíme z neho, že v prípade zlyhania ľudského faktora si vodiči autobusov rovnomerne rozdelili (5/5) podiel viny na vzniku mimoriadnej udalosti s ostatnými účastníkmi cestnej premávky.
Ako z uvedenej analýzy vyplýva, z 15 najtragickejších havárií slovenských autobusov, resp. havárií autobusov na území Slovenska, ktoré sa stali za éry samostatnej Slovenskej republiky, v 13 prípadoch, v ktorých sú známe príčiny týchto udalostí, išlo o zlyhanie človeka. Toto konštatovanie dáva jednoznačnú odpoveď na otázku či sú autobusy bezpečné. Čitateľom, ktorí s nevysloveným záverom nemusia súhlasiť, môžeme len odporučiť, aby si prečítali prvú časť tohto miniseriálu.
Nech oficiálne výsledky posúdenia príčin uvedených havárií boli akékoľvek, vždy jedným z faktorov, ktorý sa na nich podieľal, bol človek. Je to z dôvodu, že v praktickom živote človek svojim chovaním ovplyvňuje akékoľvek činnosti. K haváriám na cestách dochádza najčastejšie v dôsledku zlyhania ľudí. V situáciách, ktoré človek zvládol mnoho raz v minulosti, raz urobí banálnu chybu, ktorá spôsobí nešťastie. Typickým príkladom sú havárie autobusov pri Kolároviciach, Hriňovej a Polomke.
Dôsledkom nezodpovedného konania ľudí sú aj tragické udalostí na cestách. V prípade informovania o nich ide často o šírenie neobjektívnych informácií v dennej tlači a oznamovacích prostriedkoch, ako je to aj v prípade havárií autobusov. Dôsledkom je skutočnosť, že medzi ľuďmi vzniknú neobjektívne názory na tieto udalosti. V dôsledku zvýšeného počtu havárií autobusov v nedávnej minulosti novinári nastolili problematiku, či sú autobusy bezpečné? Ako z uvedeného vyplýva, autobusy rovnako ako aj iné dopravné prostriedky (nielen cestnej dopravy) musia plniť všeobecne platné požiadavky týkajúce sa bezpečnosti, zdravotnej nezávadnosti a ekologickej prijateľnosti. Z týchto dôvodov musia byť pred uvedením do používania schválené. Schvaľovanie sa uskutočňuje preukázaním plnenia stanovených požiadaviek, vyplývajúcich zo znenia národných, resp. medzinárodných predpisov. Tieto predpisy vo svojej podstate vychádzajú zo súčasnej úrovne poznania a predpokladajú normálny spôsob používania dopravných prostriedkov. Zároveň z hľadiska bezpečnosti, vozidlá v prevádzke musia byť pravidelne kontrolované. Skutočnosť je však taká, že ľahostajnosť, nezodpovednosť a predovšetkým agresivita sa zo života ľudí preniesla aj za volanty vozidiel, výsledkom čoho je zvýšená nehodovosť a vyššie počty mŕtvych na cestách. Tento jav je typický predovšetkým pre cestnú dopravu. Týka sa nielen vodičov profesionálov, ale rovnako aj amatérov. Len malý počet tých, ktorí si sadajú za volanty vozidiel môže povedať, že sa na cestách správa predpisovo a že vozidlo, ktoré vedú, používajú v súlade s pokynmi stanovenými jeho výrobcom. Na riešenie tohto nežiaduceho stavu, ktorým sa vážne zaoberá aj EÚ, preventívne opatrenia sú málo účinné. Zlepšenie sa dá očakávať len na základe zavádzania ďalších prísnejších reštriktívnych opatrení. Pre objektivitu je ale potrebné dodať, že sú krajiny, kde bezpečnosť cestnej premávky aj napriek jej vyššej hustote ako je to v SR či ČR, berú ako normálnu súčasť svojho života a dosahujú lepšie výsledky ako je to u nás.
Na otázku položenú v názve tohto miniseriálu dá sa teda jednoznačne odpovedať. Autobusy a rovnako aj iné prostriedky cestnej dopravné sú bezpečné. Nebezpečnými sa stávajú v rukách nezodpovedných ľudí.
Juraj Cajchan
Redakce BUSportálu věří, že seriál čtenáře zaujal a děkuje Juraji Cajchanovi za zajimavé a srozumitelně zpracované informace. Těšíme se na další "mezinárodní" spolupráci.
