BUSportál se systematicky "nevěnuje" jednotlivým autobusovým nehodám. Nemáme kapacitu mapovat nehody vlastními silami a přebírání v monitorinku považujeme v obvykle nastalé mediálnmí smršti od televize po bulvární noviny za nadbytečné. O to více považujeme užitečný následný pohled odborníka a děkujeme za možnost uveřejnění těchto materiálů.

Možno mnohí z čitateľov BUSportálu sa pravdepodobne nad týmto nadpisom pozastavia a povedia si, čo je to za nezmyslená otázka. Zvýšený počet havárií autobusov v poslednom období, predovšetkým v letných mesiacoch dva – tri roky dozadu, bol pre novinárov podnetom, že v oznamovacích prostriedkoch začali diskutovať o bezpečnosti týchto cestných dopravných prostriedkov. Informácie odborného charakteru uvedené v rámci týchto diskusií neboli vždy objektívne, častokrát prevládala nízka kvalita názorov a predovšetkým v mnohých prípadoch neinformovanie o záveroch vyšetrovaní vzbudilo medzi cestujúcou verejnosťou pochybnosti o dostatočnej bezpečnosti autobusov. Účelom tohto príspevku, ktorý bude uvedený na pokračovanie, je na základe analýzy najtragickejších nehôd slovenských autobusov, resp. nehôd autobusov, ktoré sa stali na území Slovenska, pokúsiť sa odpovedať na otázku uvedenú v nadpise.

Vozidlá cestnej dopravy, autobusy nevynímajúc, vzhľadom na svoje vlastnosti a charakteristiky (bezpečnostné a zdravotné riziká, negatívne dopady na životné prostredie a pod.), musia byť pred uvedením do prevádzky schválené. Počas prevádzky z rovnakých dôvodov musia byť pravidelne kontrolované z hľadiska technického stavu (kontroly v STK) a dopadov na životné prostredie (emisné kontroly). Schvaľovanie technickej spôsobilosti sa robí na základe všeobecne známych medzinárodných pravidiel. V rámci Európy sa realizuje prostredníctvom homologizačného systému EHK OSN (národný systém schvaľovania) a v rámci EÚ prostredníctvom typového schvaľovania. V obidvoch prípadoch ide o predpisy, ktoré vychádzajú zo súčasnej úrovne poznania, čo v praxi znamená, že prostredníctvom nich sa presadzujú moderné trendy v konštrukcii cestných vozidiel. U nových predpisov sa zmenila doposiaľ zaužívaná filozofia, keď od hodnotenia technických a geometrických parametrov vozidla sa prešlo k biomechanickým hodnotám nameraným prostredníctvom antropomorfných figurín.

Homologizačný systém EHK OSN

Homologizačný systém EHK OSN vo svojej podstate vychádza zo znenia tzv. Ženevskej dohody z roku 1958, ktorá bola v roku 1995 novelizovaná. Týka sa prijatia jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, ich vybavenie a časti a vzájomného uznávania homologizácií udelených na základe týchto predpisov. Predpisy stanovujú požiadavky na jednotlivé systémy, komponenty a samostatné technické jednotky cestných motorových a ich prípojných vozidiel.

Z hľadiska konštrukcie autobusov za základný možno považovať predpis EHK č. 36.03 Jednotné ustanovenia pre homologizáciu veľkých motorových vozidiel na prepravu cestujúcich z hľadiska ich celkovej konštrukcie. Predpis stanovuje požiadavky na všetky vonkajšie rozmery, rozmery vnútornej zástavby a jednotlivých konštrukčných prvkov, ale taktiež na manévrovatelnosť vozidla z hľadiska stopových a obrysových polomerov zatáčania, ochranu proti riziku vzniku požiaru, elektrickú inštaláciu, vybavenie a rad ďalších požiadaviek.

Obdobou uvedeného predpisu pre malé autobusy s celkovou obsaditeľnosťou do 22 osôb okrem vodiča, je predpis EHK č. 52.01 Jednotné ustanovenia pre konštrukciu malokapacitných vozidiel verejnej dopravy.

Za významný možno považovať predpis EHK č. 66.01 Jednotné ustanovenia pre homologizáciu veľkých autobusov z hľadiska pevnosti ich nosnej konštrukcie. Predpis uvádza požiadavky na tuhosť nosnej konštrukcie vozidla a postup overenia požadovanej pevnosti prostredníctvom bočného prevrátenia autobusu zo „schodu“ vysokého 800 mm. Výsledok skúšky sa hodnotí ako vyhovujúci, keď počas celej skúšky žiadna časť vnútorného povrchu autobusu neprenikne do predpisom definovaného tzv. „priestoru pre prežitie“ cestujúcich.

Ďalší dôležitý predpis týkajúci sa autobusov je EHK č. 80.01 Jednotné ustanovenia pre homologizáciu sedadiel autobusov a týchto autobusov z hľadiska pevnosti sedadiel a ich ukotvenia. Ako z názvu predpisu vyplýva, ide o bezpečnostné požiadavky týkajúce sa pevnosti sedadiel, použitých zádržných systémov a overovanie biomechanických kritérií definovaných predpisom.

Posledným predpisom týkajúcim sa vyslovene autobusov je EHK č. 107.02 Jednotné ustanovenia pre homologizáciu vozidiel M1 a M2 z hľadiska ich celkovej konštrukcie. Predpis sa vzťahuje na jedno a dvojpodlažné, pevné alebo kĺbové vozidlá kategórie M1 a M2. V základných požiadavkách je porovnateľný s predpisom EHK č. 36.03 a doplnený je o požiadavky vzťahujúce sa na pevnosť nadstavby, stabilitu, kĺbovú časť a smerovú stabilitu kĺbového vozidla.

Okrem uvedených predpisov vzťahujúcich sa vyslovene na autobusy, existujú v rámci homologizačného systému EHK OSN ďalšie predpisy (celkove ich je v súčasnosti 126 a 9 tzv. globálnych, s celosvetovou pôsobnosťou), ktoré sa vzťahujú na jednotlivé systémy, komponenty a samostatné technické jednotky motorových a ich prípojných vozidiel ďalších kategórií, v súlade so znením ktorých sa skúšajú aj jednotlivé dielce autobusov.

Typové schválenie

Prijatím Slovenska za riadneho člena EÚ vznikla Slovenskej republike povinnosť vo všetkých oblastiach a odvetviach uplatňovať legislatívu EÚ. Táto povinnosť sa týka aj schvaľovania technickej spôsobilosti cestných vozidiel pre ich prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách.

Základným dokumentom pre typové schválenie motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES. Smernica sa vzťahuje na kategórie cestných vozidiel okrem motocyklov a traktorov. Aktualizuje a zároveň nahrádza smernicu Rady 70/156/EHS, ktorá bola niekoľkokrát podstatne zmenená a doplnená. Na účely fungovania vnútorného trhu Spoločenstva nahrádza systémy schvaľovania členských štátov jednotným postupom Spoločenstva založenom na princípe celkového zosúladenia. Konkrétny zoznam položiek na účely typového schválenia ES vozidiel uvádza jej Príloha IV. Stanovuje požiadavky na vozidlá ako celok a na ich jednotlivé systémy, komponenty a samostatné technické jednotky, ktorých plnenie musí byť potvrdené pred ich uvedením do používania. Ide o tzv typové schválenie, resp. typové schválenie ES.

Smernica bola do slovenskej legislatívy transponovaná Nariadením vlády SR č. 140/2009 Z.z. z 18. februára 2009.

Ako sa z uvedeného dá predpokladať, požiadavky na konštrukčné riešenie autobusov z hľadiska predpokladaných bezpečnostných a zdravotných rizík, negatívnych dopadov na životné prostredie a pod. sú dostatočne prísne a len tie vozidlá, ktoré ich splnia sú uvoľnené k premávke na pozemných komunikáciách. V súvislosti s uvedeným je potrebné dodať, že požiadavky sú stanovené na určité predpokladané prevádzkové podmienky vozidla (správny technický stav vozidla, spôsobilý vodič, dodržiavanie pravidiel cestnej premávky a pod.), takže negatívne dopady, s ktorými sa stretávame pri haváriách týchto dopravných prostriedkov by nemali byť také, ako v skutočnosti sú.

Juraj Cajchan

Co je to autobus ?