Jubilantovi 3. 5. 2012 gratulovali kromě primátora Ivo Svobody přátelé i kolegové z oboru a také Valentin Zbyňovský, jehož článek ze 4.čísla časopisu VETERÁN.SK si dovolujeme ocitovat:

Emil Příhoda

Česká televízia v roku 1989 natočila krátky dokument o zbierke Pragoviek Emila Příhodu, kde sa okrem iného hovorí, že v jeho zbierke chýba už len Praga AV. V tom čase ma veterány ešte vôbec nezaujímali. Až o dvadsať rokov neskôr som náhodou objavil automobil Praga AV a práve tá má priviedla k pánovi Emilovi Příhodovi a k jeho ojedinelej zbierke. Mám pocit, že za krátke, ale intenzívne obdobie, ktoré sa poznáme, sa medzi nami vytvoril priam nadštandardný vzťah. A akoby som chcel dohnať zameškané, využívam každú cestu do Prahy na návštevu Múzea Praga v Zbuzanoch.

Múzeum, ktoré vzniklo ako únik pred väzením

Tí, čo ho poznajú vedia, že celý život zasvätil značke Praga. Už ako 5-6 ročný sledoval vozidlá Sentinel, ktoré parkovali na Žižkove neďaleko ich bydliska. Možno práve to ovplyvnilo jeho neskoršie rozhodnutie vyučiť sa za automechanika. V čase keď začal zbierať autá, veteránizmus bol u nás ešte neznámy pojem. Situácia na trhu s autami v povojnovom Československu bola zlá a on ju využil vo svoj prospech. Kto mal staré auto snažil sa buď ho prerobiť a zmodernizovať, alebo sa ho zbaviť. Tak prišiel k prvému, druhému, tretiemu...

„Keď som mal asi 4 staré autá, hovorí mi nebohý Alojs Samohýl: Ty máš niekoľko starých áut. Mal by si s tým niečo urobiť, lebo oni ťa zavrú“ rozpráva mi Emil Příhoda ako prišiel na myšlienku založenia Automobilového múzea. „Tak som aj urobil a v roku 1957 vzniklo Automobilové múzeum“. Myšlienka múzea sa mu zapáčila, chcel vytvoriť zbierku českých automobilových značiek. Avšak táto téma je tak široká, že sa nakoniec rozhodol pre jednu značku. Tou značkou sa stala Praga. Voľba tejto automobilky nebola náhodná. Pokrokovosť, modernosť a zároveň jednoduchosť Pragoviek boli silné argumenty, ktoré presvedčili Emila Příhodu. Odvtedy začal systematicky zbierať a triediť všetko, čo sa týkalo značky Praga.

Cieľom jeho zbierky nebolo zreštaurovať každé vozidlo do nablýskanej dokonalosti. Cieľom bolo vytvoriť ucelenú zbierku prevádzky-schopných vozidiel vrátane autobusov a nákladných vozidiel. Unikátnosť zbierky tvorí jej komplexnosť. Okrem kolekcie vozidiel, obsahuje zbierka Emila Příhodu stovky dokumentov, výkresov, článkov z časopisov, plagátov a propagačných predmetov zachytávajúcich vývoj značky Praga v jej historických a kultúrnych súvislostiach.

Prvým vozidlom Praga v jeho zbierke bol model Alfa z roku 1924. Dnes zbierka obsahuje viac ako sto vozidiel osobných a úžitkových automobilov vrátane autobusov. „Ak by som tu chcel skutočne mať všetko, čo Praga vyrobila vrátane špeciálov, tak by som tu mal mať minimálne 100 rôznych nadstavieb, aké sa na podvozkoch V3S dodávali. Ja tu mám sotva 4 a ukazujem len jednu“. dodáva Emil Příhoda. Po roku 2000, keď sa v Zbuzanoch pri Prahe vytvorili podmienky na sprístupnenie expozície, má odborná a laická verejnosti možnosť oboznámiť sa s jednotlivými exponátmi značky Praga. Pre majiteľov vozidiel Praga by to mala byť akási pútnická cesta a povinná jazda za informáciami.

Na internete sa okrem chvály na adresu múzea objavujú i kritické hlasy. Emil Příhoda sám priznáva, že priestory neumožňujú rozmiestnenie exponátov tak, aby boli prístupné zo všetkých strán, že prehliadka je možná len so sprievodcom, že nemôžu z kapacitných a časových dôvodov ukázať všetko. Napriek tomu sa on a jeho rodina snaží každému návštevníkovi vyjsť v ústrety. „Titul Druhá najväčšia zbierka jednej značky zapísanej v zozname UNESCO je síce honor, ale okrem časopisov, ktoré mi zasielali do začiatku 90. rokov a niekoľko potrasení rukou, múzeu žiadne benefity nepriniesol.“ hovorí Emil Příhoda na margo finančnej situácie múzea a dodáva „Jediným príjmom múzeu je vstupné, predaj kníh a občas nejaké filmovanie. Celá prevádzka múzea leží na pleciach našej rodiny“.

V televíznom dokumente, ktorý som spomínal na začiatku článku, hovoril Emil Příhoda, že tu má práce na ďalších desať rokov. Odvtedy prešlo dvadsať rokov a práce okolo múzea neubudlo. Je to človek, pre ktorého je práca koníčekom a koníček prácou. Známy český spisovateľ Karel Čapek povedal, že existujú ľudia, ktorí nemajú žiadnu záľubu. To sú ale ľudia, ktorí sa stali hračkou prírody, podobne ako ľaváci, albíni, alebo vegetariáni. Normálni ľudia sa vyznačujú tichým šialenstvom, ktorému hovoríme koníček. V tomto mesiaci oslávil pán Emil Příhoda okrúhle jubileum, 80 rokov. Kiežby mu toto šialenstvo vydržalo ešte zopár rokov.