(hnonline.sk) Slovensko vyvinulo svoje prvé vozidlo s hybridným pohonom. Už v septembri by podľa profesora Viktora Ferenceya z Ústavu dopravnej techniky a konštruovania Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý stojí na čele 23-členného vývojového tímu, mal byť postavený prvý prototyp hybridného autobusu.

"Chceme ho homologizovať, aby zodpovedal všetkým požiadavkám na prevádzku v Európskej únii,“ dodal. Na Slovensku sú už aj prví záujemcovia, ktorí chcú prevádzkovať autobusy na takýto hybridný alebo elektrický pohon, no z dôvodu účasti v tendroch záujemcov nemenoval. "Prímestské autobusy zatiaľ pôjdu na hybridný pohon, ktorý kombinuje pohon spaľovacím motorom na naftu alebo zemný plyn s elektromotorom, aby sa čo najviac znížila spotreba paliva a ekologizovala prevádzka,“ vysvetlil pre HN Ferencey. Práve v tieto dni dokončia aj štúdiu o palivových článkoch na výrobu elektrickej energie z kyslíka a vodíka, ktoré sú určené pre elektrický pohon samostatným elektromotorom vhodným pre mestské autobusy.

Od vojenského vozidla k autobusu

"Dokázali sme, že na Slovensku sme schopní nielen vyrábať automobily, ale aj vyvinúť vozidlo s hybridným pohonom,“ tvrdí jeden z členov tímu Ján Danko z Ústavu dopravnej techniky a konštruovania Strojníckej fakulty STU. Na projekte pracovali štyri roky a prvý hybridný pohon odskúšali vo vojenskom pásovom vozidle OT-90, ktoré vyvíjali pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky spolu s VOP Trenčín. "Významnou podmienkou vývoja bolo vytvoriť nehlučný pohon, ktorý by sa dal využiť vo vojenských vozidlách používaných na misiách, keď je potrebné zabezpečiť v niektorých prípadoch nehlučnosť vozidla pri priblížení sa,“ poznamenáva Danko.
Toto vozidlo s pohonom na elektrický motor je však pri výkone 150 kW v súčasnosti schopné jazdy pol až tri štvrte hodiny. Aj preto je základný režim hybridný, v ktorom spolupracuje spaľovací motor s elektromotorom. Zvuk naftového motora s polovičným objemom síce v porovnaní s pôvodným motorom ešte možno počuť, no je až o šesťdesiat percent tichší. Dojazd hybridného vozidla je pritom rovnaký ako pri klasickom pohone.
Ako dodáva Ferencey, vyvinutý hybridný pohon sa dá využiť hlavne pre autobusy aj nákladné autá: "Do oblasti osobných áut sa nepúšťame, to je parketa, kde by sa nám ťažko presadzovalo, najmä pri záujme veľkých automobiliek.“

"Rokovali sme aj so zástupcami amerických spoločností Allison a Eaton, ktoré vyvinuli hybridné pohony pre autobusy a nákladné vozidlá. Avšak tieto systémy nie sú v súčasnosti najvhodnejšie na použitie vo vyvíjanom autobuse,“ vysvetľuje Danko. Súčasný "slovenský“ hybridný pohon má výhodu v tom, že v budúcnosti ho možno modifikovať na elektropohon.

Cena autobusov s hybridným pohonom sa zrejme bude odvíjať od počtu dodaných kusov. Podľa terajších odhadov bude pri sériovej výrobe o 20 percent vyššia v porovnaní s autobusom s klasickým pohonom. Na druhej strane, dá sa predpokladať jej postupné znižovanie. Ako tvrdí Ferencey, oproti prototypu hybridného pohonu bude cena pre sériovú výrobu hybridného pohonu o tretinu nižšia.

Pôjdeme na vodík?

V budúcnosti by sa mala takisto znížiť aj hmotnosť batérií. Jedna dnes váži až okolo 207 kilogramov. "Samozrejme, hmotnosť sa bude znižovať aj tu. Očakávame napríklad, že mestské autobusy pôjdu len na elektrický pohon,“ vysvetľuje Ferencey. Takto už napríklad fungujú mestské elektroautobusy vo Švajčiarsku. "Je to zmanažované tak, že asi po 30 minútach majú na konečnej zastávke plánovaný čas na dobitie batérií, respektíve superkondenzátorov,“ vysvetľuje Danko.
Zatiaľ je však najvýhodnejšie využívať elektrický pohon tam, kde sa často brzdí a následne zrýchľuje, ako je to napríklad v meste. Tam, kde je zaťaženie rovnomerné, je ešte stále úspornejšie vozidlo so spaľovacím motorom, prípadne hybridným pohonom. Prímestské autobusy by tak mali využívať hybridné pohony - popri elektromotore motor na plyn či naftu.
Podľa Ferenceya tím onedlho odovzdá štúdiu o vodíkovo-palivových článkoch, kde sa elektrická energia získava z chemickej reakcie vodíka a kyslíka. Samozrejme, aj v prípade elektrického pohonu na palivové články musí existovať možnosť externého doplnenia paliva - teda výstavba čerpacích staníc na stlačený vodík (palivový článok dokáže kyslík čerpať zo vzduchu). A to je zatiaľ ešte problém.

autor: Slávka Boldocká