60 rokov od založenia podniku ČSAD - z histórie DZ Liptovský Mikuláš.
60 rokov od založenia podniku ČSAD - z histórie DZ Liptovský Mikuláš.
Súvisiace články:
* Dátum 1. júl 1949 - vznik ČSAD
* Vývoj podniku ČSAD Banská Bystrica
* Dopravný závod ČSAD Čadca
*Dopravný závod ČSAD Dolný Kubín
Znárodnením koncesovaných autodopravcov v rokoch 1949 - 1950 a delimitáciou autospráv ČSD do jednotného podniku ČSAD, n.p. vznikli podmienky na zriadenie závodu ČSAD, n.p. v Liptovskom Mikuláši.
V roku 1950 bol závod včlenený ako organizačná jednotka do novovytvoreného podniku ČSAD, n.p. v Žiline. V tom čase až do roku 1953 patrili k závodu vtedajšie prevádzkárne v Dolnom Kubíne, Tvrdošíne, Trstenej a Ružomberku. Táto organizácia trvala až do roku 1960, keď sa v dôsledku územnej reorganizácie zrušil podnik v Žiline a vytvoril sa okresný podnik ČSAD v Liptovskom Mikuláši s prevádzkarňami v Ružomberku a Kráľovej Lehote.
V rámci socialistickej industrializácie sa začala aj v Liptove výstavba nových priemyselných podnikov. V roku 1968 sa začala výstavba vodného diela Liptovská Mara a v roku 1977 vodného diela Čierny Váh. Tento hospodársky rozvoj okresu si vyžiadal aj rozvoj verejnej cestnej dopravy. Celospoločenské prepravné požiadavky sa sústavne zvyšovali a už pred rokom 1949 bolo v okrese 12 autobusových tratí, na ktorých premávalo 15 autobusov rôznych typov.
Trate smerovali najmä do oblasti Nízkych a Vysokých Tatier a prepravovali predovšetkým turistov a rekreantov. V menšom rozsahu táto doprava uspokojila potreby v preprave cestujúcich, najmä do Ružomberka a okresného sídla.
V roku 1979 bolo na autobusovú sieť v okrese zapojených 75 obcí a 43 osád. Ťažisko tejto dopravy bolo v okresnom sídle Liptovský Mikuláš, ďalej v Ružomberku a Liptovskom Hrádku.
V tomto období tvorila preprava robotníkov 44% z celkového objemu prepravných výkonov, 9% výkonov tvorila preprava žiakov, 23% občianska preprava a 24% preprava nepravidelná.
Značný význam dosiahla aj preprava kusových zásielok z Ružomberka. Primerane k tomuto rozvoju budoval závod aj technickú základňu. V rokoch 1952-1954 sa vybudovali najmä údržbárske a opravárenské objekty závodu. Keďže po dvadsiatich rokoch už nevyhovovali zvládnutiu prevádzky, v roku 1976 bola ukončená výstavba novej prevádzkárne ČSAD v Ružomberku. S výstavbou prevádzkárne v Liptovskom Hrádku sa začalo v rámci potrieb prevádzky na vodnom diele Čierny Váh, ktorou sa nahradila už nevyhovujúca prevádzkáreň Kráľova Lehota.
* Dátum 1. júl 1949 - vznik ČSAD
* Vývoj podniku ČSAD Banská Bystrica
* Dopravný závod ČSAD Čadca
*Dopravný závod ČSAD Dolný Kubín
Znárodnením koncesovaných autodopravcov v rokoch 1949 - 1950 a delimitáciou autospráv ČSD do jednotného podniku ČSAD, n.p. vznikli podmienky na zriadenie závodu ČSAD, n.p. v Liptovskom Mikuláši.
V roku 1950 bol závod včlenený ako organizačná jednotka do novovytvoreného podniku ČSAD, n.p. v Žiline. V tom čase až do roku 1953 patrili k závodu vtedajšie prevádzkárne v Dolnom Kubíne, Tvrdošíne, Trstenej a Ružomberku. Táto organizácia trvala až do roku 1960, keď sa v dôsledku územnej reorganizácie zrušil podnik v Žiline a vytvoril sa okresný podnik ČSAD v Liptovskom Mikuláši s prevádzkarňami v Ružomberku a Kráľovej Lehote.
V rámci socialistickej industrializácie sa začala aj v Liptove výstavba nových priemyselných podnikov. V roku 1968 sa začala výstavba vodného diela Liptovská Mara a v roku 1977 vodného diela Čierny Váh. Tento hospodársky rozvoj okresu si vyžiadal aj rozvoj verejnej cestnej dopravy. Celospoločenské prepravné požiadavky sa sústavne zvyšovali a už pred rokom 1949 bolo v okrese 12 autobusových tratí, na ktorých premávalo 15 autobusov rôznych typov.
Trate smerovali najmä do oblasti Nízkych a Vysokých Tatier a prepravovali predovšetkým turistov a rekreantov. V menšom rozsahu táto doprava uspokojila potreby v preprave cestujúcich, najmä do Ružomberka a okresného sídla.
V roku 1979 bolo na autobusovú sieť v okrese zapojených 75 obcí a 43 osád. Ťažisko tejto dopravy bolo v okresnom sídle Liptovský Mikuláš, ďalej v Ružomberku a Liptovskom Hrádku.
V tomto období tvorila preprava robotníkov 44% z celkového objemu prepravných výkonov, 9% výkonov tvorila preprava žiakov, 23% občianska preprava a 24% preprava nepravidelná.
Značný význam dosiahla aj preprava kusových zásielok z Ružomberka. Primerane k tomuto rozvoju budoval závod aj technickú základňu. V rokoch 1952-1954 sa vybudovali najmä údržbárske a opravárenské objekty závodu. Keďže po dvadsiatich rokoch už nevyhovovali zvládnutiu prevádzky, v roku 1976 bola ukončená výstavba novej prevádzkárne ČSAD v Ružomberku. S výstavbou prevádzkárne v Liptovskom Hrádku sa začalo v rámci potrieb prevádzky na vodnom diele Čierny Váh, ktorou sa nahradila už nevyhovujúca prevádzkáreň Kráľova Lehota.
Článok a nasledujúce fotky BUSportál čerpá z výročnej publikácie "1949-1979 ČSAD v Stredoslovenskom kraji". Nabudúce Dopravný závod ČSAD Lučenec, Martin, ...
rok potom sa dokončuje prevádzkáreň v Ružomberku.
V roku 1973 sa dostavala prevádzkáreň Bytča,
Priečelie budovy novej prevádzkárne v Ružomberku.
Údržovňa autobusov ČSAD v novej prevádzkárni v Ružomberku.
Pracovisko na vodnom diele Čierny Váh, kde sa ťažkotonážnymi vyklápacími vozidlami ČSAD ročne prepravili 3 milióny ton stavebných substrátov.
Milé a vzácne boli stretnutia s vodičmi, ktorí v socialistickej súťaži ''Jazdím bez dopravnej nehody a závad'' dosahovali vynikajúce výsledky. Na obrázku skupina vodičov - ''milionárov'' z Liptovského Mikuláša s rodinnými príslušníkmi po úspešnom dovŕšení milióna kilometrov bez nehody.

Kolín si pochvaluje MHD zdarma
Jak se chová Setra nebo MAN ve smyku?
Na Ukrajině pomáhají více než dvě stovky vozů MHD z českých…

