BUSportál SK: CEDOP - III. Pokračujeme výberom z príspevku Jána Remetu,MDPaT SR:

K návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ....
K návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ....
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súvisiace články:
CEDOP-I. - z príspevku Jozefa Tisovského na tému "Aktuálne problémy v cestnej doprave v Slovenskej republike a EÚ".

CEDOP-II. - súhrn informácií z obidvoch rokovacích dní minulotýždňovej konferencie CEDOP, ktoré BUSportálu poskytol Jozef Gnap, vedúci katedry cestnej a mestskej dopravy, Žilinskej univerzity v Žiline (ŽU).

Dôvody a ciele návrhu - Trh medzinárodnej prepravy osôb autobusmi a autokarmi sa už liberalizoval Nariadením (EHS) č. 684/92 zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 11/98 sa otvoril prístup na tento trh.
Tieto právne predpisy spolu s nariadením (ES) č. 12/98 o prístupe autobusových a autokarových dopravcov, ktorí nemajú bydlisko (sídlo) v určitom členskom štáte, na trh vnútroštátnej dopravy, tvoria oporný pilier vnútorného trhu so službami medzinárodnej osobnej cestnej dopravy. Jednotný trh v oblasti dopravy priniesol Európanom značné výhody vrátane širšieho výberu cieľov ciest a poskytovania konkurenčných ponúk v oblasti cestovania. Odstránenie hraníc a rast intenzity cestovania neboli vždy sprevádzané dostatočnými opatreniami na ochranu práv cestujúcich. Je nevyhnutné, aby sa jednotne stanovili prístupové práva a pravidlá, ktorými sa riadi vykonávame týchto služieb, keďže tento spôsob prepravy je nevyhnutný pre dochádzanie do práce, návštevu rodiny a priateľov, pre využívanie voľného času. ako aj pre cestovný nich. nedostatočný prístup k tomuto druhu dopravy môže vážne narušiť začlenenie mnohých obyvateľov, a to na úkor spoločnosti ako celku.
V Bielej knihe „Európska dopravná politika do roku 2010", v ktorej Európska komisia počítala so stanovením práv cestujúcich vo všetkých druhov dopráv čím by sa používatelia dostali na popredné miesto v dopravnej politike.
Pokiaľ ide o autokarovú dopravu. Komisia stanovila tri hlavné citlivé oblasti: 1) práva osôb so zníženou pohyblivosťou, 2) otázky týkajúce sa zodpovednosti, 3) náhrada škody a pomoc v prípade prerušenia cesty

Autobusová a autokarová doprava - Tento druh dopravy sa vyznačuje niekoľkými typickými znakmi, ktoré majú vplyv na prevádzkovateľov aj cestujúcich.
Podiel autobusovej a autokarovej dopravy na všetkých službách cestnej prepravy v rámci Európskej únie je v zmysle osobokilometrov 9.3% a po osobných autách (s podielom 82,4%) zostáva najdôležitejším druhom prepravy, ktorý je k dispozícií verejnosti (8.3% podiel na všetkých druhov dopráv). V tomto sektore sa zaznamenal stabilný nárast vo výške 5.8% zo 474 miliónov v roku 1995 na 502 v roku 2004. Odhaduje sa, že ročný objem cestujúcich v medzinárodnej autobusovej a autokarovej doprave predstavuje 72,5 milióna cestujúcich.

Ochrana cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave sa medzi jednotlivými členskými štátmi líši. Cestujúci sa musia spoliehať na vnútroštátne systémy zodpovednosti, právne predpisy o spravodlivom obchodovaní a dobrovoľné záväzky prevádzkovateľov týkajúce sa starostlivosti o zákazníkov. Prevádzkovatelia v niektorých krajinách uzatvorili rozsiahle dobrovoľné dohody obsahujúce primerané riešenie reklamácií a sťažnosti, ako aj mechanizmy riešenia sporov, čo sa netýka väčšiny Členských Štátov. V súčasnosti neexistujú žiadne spoločné pravidlá, ktoré by určovali, ako riešiť reklamácie a sťažnosti a urovnať spory medzi cestujúcimi a spoločnosťami. To bráni spravodlivej hospodárskej súťaži medzi prevádzkovateľmi z rôznych Členských štátov.
Pravidlá týkajúce sa zodpovednosti prevádzkovateľov sa často značne líšia, pričom náhrada škôd a pomoc v prípade prerušenia cesty sa všeobecne neuplatňujú. Hoci pre iné druhy dopravy boli na úrovni Spoločenstva alebo na medzinárodnej úrovni ustanovené pravidlá týkajúce sa zodpovednosti, neplatí to pre autobusovú a autokarovú dopravu. Pokiaľ ide o medzinárodnú dopravu, cestujúci majú problém s určením systémov zodpovednosti, ktoré sa uplatňujú v prípade iiehôd(napríklad belgický autobus s marockým vodičom, ktorý ma nehodu vo Francúzsku).
Pokiaľ ide o informácie poskytované cestujúcim, existujú všeobecné povinnosti (Nariadenie EHS č.684/92 zo 16. marca 1992), ktoré vyžadujú, aby prevádzkovatelia umiestnili na viditeľnom mieste informácie o trase, zastávkach autobusu, cestovný poriadok, informácie o výške cestovného a podmienkach prepravy.
V kritických situáciách, keď sa cesta preruší, sa však môže stať, že cestujúci nemajú ako získať dostatočné informácie.
Cestujúci využívajúci tento druh dopravy sú vo všeobecnosti „ohrození" v zmysle nízkeho príjmu. Dostupnosť služieb autobusovej a autokarovej dopravy pre osoby so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou je obmedzená, čím sa môže obmedziť ich začlenenie do spoločnosti.

Rozsah pôsobnosti - Tento návrh sa zameriava na ustanovenie práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave s cieľom zvýšiť atraktívnosť autokarovej a autobusovej dopravy a dôvery v tieto druhy dopravy, ako aj dosiahmiť rovnaké podmienky medzi prepravcami z rôznych členských štátov a medzi jednotlivými druhmi dopravy.

Návrh v zásade obsahuje ustanovenia o:
  • zodpovednosti v prípade smrti alebo zranenia cestujúcich a straty alebo poškodenia ich batožiny;
  • nediskriminácii z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska, pokiaľ ide o prepravné podmienky, ktoré autobusové a autokarové podniky ponúkajxí cestujúcim;
  • pomoci určenej zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou;
  • povinnostiach autobusových a autokarových podnikov v prípade zrušenia alebo odloženia cesty;
  • povinnostiach poskytovať informácie;
  • vybavovania sťažností a reklamácií;
  • všeobecných pravidlách presadzovania uvedených ustanovení.
Rozsah pôsobnosti - Tento návrh sa týka autobusovej a autokarovej dopravy. Otázka prístupu na trh služieb sa už upravila na úrovni Spoločenstva na základe nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodní; prepravu osôb autokarmi a autobusmi, letore bolo zmenené a doplnene nariadením Rady (ES) č. 11/98.
Vnútroštátna mestská, prímestská a regionálna autobusová doprava na krátke vzdialenosti sa obvykle zabezpečuje na základe zmlúv o službe vo verejnom záujme, v ktorých sú v značnej miere zohľadnené práva cestujúcich a kvalita služieb. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch sú teda vymedzené povinnosti prevádzkovateľov autobusov a zodpovedajúce práva cestujúcich. Členské štáty môžu vylúčiť tieto služby z rozsahu pôsobnosti nariadenia za predpokladu, že úroveň práv cestujúcich zakotvená v takýchto zmluvách je porovnateľná s úrovňou stanovenou týmto naradením.
Členské štáty poskytujú cestujúcim odlišné riešenia a rôznu úroveň ochrany v zmysle zodpovednosti prevádzkovateľov a pomoci poskytovanej zdravotnej postihnutým osobám. Tento návrh sa preto zaoberá situáciami, ktoré sa považujú sa kritické v dôsledku nedostatku primeranej pomoci a starostlivosti. Napríklad cestujúci pri diaľkových cestách mimo svojho miesta bydliska sa nachádzajú vo veľmi citlivej situácií, ak sa cesta preruší alebo ak dôjde k nehode.

Pokiaľ ide o systémy zodpovednosti vplyvu vyplynulo, že najväčšie prínosy pre cestujúcich by sa bez značného zvýšenia nákladov dosiahli, ak by sa zvolila možnosť „zavedenia plnohodnotného systému". Cestujúci budú môcť využívať lepšiu právnu a ekonomickú ochranu, pričom sa odstránia rozdiely vyplývajúce z vnútroštátnych právnych predpisov.

Možnosť „zavedenia plnohodnotného systému" sa javí ako najúčinnejšia, pokiaľ ide o povinnosti týkajúce sa pomoci a poskytovania informácií v prípade prerušenia cesty. Silnejšia ochrana cestujúcich bude viesť k poskytovaniu lepších služieb. Je pravdepodobné, že zvýšená úroveň starostlivosti o cestujúcich zase prispeje k zlepšeniu postavenia autobusových alebo a autokarových podnikov na trhu, na ktorom si konkurujú v oblasti cien a kvality služieb. Komisia preto v prípade povinností týkajúcich sa pomoci a poskytovania informácii uprednostňuje možnosť „maximálnej ochrany".

Hlavným cieľom návrhu je zabezpečiť primeranú úroveň ochrany cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave vrátane osôb so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou. Pravidlá ustanovené týmto návrhom by sa uplatňovali jednotne a účinne v celej Európskej únií. Zdá sa. že nariadenie, ktoré je priamo uplatniteľné. je najvhodnejším nástrojom na zabezpečenie čo najjednotnejšieho uplatňovania pravidiel vo všetkých členských štátoch. Nariadenie ako právny nástroj si už Spoločenstvo zvolilo na ochranu práv cestujúcich v leteckej a železničnej doprave. Nariadenie sa považuje za najvhodnejší nástroj na dosiahnutie uplatniteľných a rovnocenných práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave. Preto cieľom návrhu je zabezpečiť, aby cestujúci v autobusovej a autokarovej doprave mohli využívať rovnakú úroveň práv a ochrany v celej Európskej únií.