BUSportál, e-jízdenka a Florenc jako součást globálního světa.

lubart.pixnet.net blog.yam.com

Microsoft východní a indická varianta.

Děkujeme pozornému čtenáři za záběry z internetu.

60 rokov od založenia podniku ČSAD - z histórie DZ Žilina.

Súvisiace články: * Dátum 1. júl 1949 - vznik ČSAD * Vývoj podniku ČSAD Banská Bystrica * Dopravný závod ČSAD Čadca *Dopravný závod ČSAD Dolný Kubín *Dopravný závod ČSAD Liptovský Mikuláš *Dopravný závod ČSAD Lučenec *Dopravný závod ČSAD Martin *Dopravný závod ČSAD Považská Bystrica *Dopravný závod ČSAD Prievidza *Dopravný závod ČSAD Rimavská Sobota *Dopravný závod ČSAD Zvolen *Dopravný závod ČSAD Žiar nad Hronom Významné postavenie v rozvoji verejnej cestnej dopravy v severnej časti Stredoslovenského kraja patrilo nepochybne právom Dopravnému závodu ČSAD Žilina. V čase vytvorenia ČSAD, n.p., bol tu zriadený podnik s jedným dopravným závodom v Liptovskom Mikuláši. V roku 1952 bol zriadený dopravný závod aj v Považskej Bystrici. Činnosť závodu v Žiline sa začala rozvíjať za ťažkých podmienok. Pri rieke Váh - v lokalite prezývanej "U Cigáňov" - mali k dispozícii v drevených barakoch jednu miestnosť ako kanceláriu, druhá bola zriadená ako nocľaháreň a v tretej bol príručný sklad. Týmto podmienkam zodpovedal aj celkový stav a počet asi 30 vozidiel, prevažne trofejných, prípadne prevzatých od súkromných koncesovaných autodopravcov. Išlo o vozidlá typu Boeg Ward, Klokner, Zauer, Praga NDO, FIAT, MAN a pod., väčšinou značne opotrebovaných. Opravy vozidiel sa robili pod holým nebom. V priebehu decembra 1949 sa vedenie podniku ČSAD presťahovalo do objektov VDP. Po zrušení jednotného národného podniku ČSAD a v záujme pružnejšieho a operatívnejšieho riadenia bol opatrením Ministerstva dopravy zo dňa 26.9.1952 zriadený n.p. Čs. štátna automobilová doprava Žilina. V tomto čase ako krajský podnik riadil už desať dopravných závodov - Liptovský Mikuláš, Považská Bystrica, Martin, Ilava, Púchov, Bytča, Čadca, Trstená, Ružomberok a závod v Žiline. Prevažne v tomto období, charakterizovanom značnou industrializáciou celého Považia, Turca, ako aj iných okresov, plnili dopravné závody dôležité prepravné úlohy pri vystavbe Závodov presného strojárstva v Kysuckom Novom Meste, priehrad v Nosiciach, Hričove, Mikšovej, Krpeľanoch, Sučanoch, výstavbe Turčianskych strojární /ZŤS/, Kovohút v Istebnom a ďalších dôležitých stavbách vtedajších okresov. Boli to najplodnejšie roky výstavby aj vlastných dopravných závodov v rámci vtedajšieho podniku, čoho dôkazom bolo vybudovanie závodov ČSAD v Považskej Bystrici, Martine, Dolnom Kubíne, Trstenej, Čadci, ktoré v tom čase mali dobrú technickú úroveň. Po novom územnom usporiadaní /1.7.1960/ bol Žilinský kraj zrušený a vytvoril sa okres so sídlom v Žiline, do ktorého boli začlenené aj bývalé okresy Bytča a Rajec. Dňom 1. januára 1963 bol včlenený bývalý DPMŽ /Dopravný podnik mesta Žiliny/ do ČSAD, n.p., Žilina, ktorý ako základný závod bol poverený riadením výlučne nákladnej dopravy. Na riadenie osobnej dopravy sa vytvoril samostatný závod, ktorý riadil mestskú dopravu v rozsahu vymedzenej oblasti mesta Žiliny, ale aj osobnú dopravu vôbec, okrem oblasti bývalého okresu Bytča, ktorú riadil dopravný závod v Bytči. Okrem toho mal v organizačnom zabezpečení aj úlohy taxislužby a autoservisnej služby. Dopravný závod v Bytči riadil nákladnú a osobnú doprau vo svojom obvode. Automobilový oddiel v Hričove zabezpečoval prepravné úlohy na výstavbe vodného diela v Hričove a po jeho dokončení bol v roku 1962 zrušený a umiestnený v Rajci. Popri úlohách v preprave nákladov úmerne vzrastali aj požiadavky na osobnú dopravu. Medzi prvé autobusové linky patria tieto: Žilina-Dlhé Pole /otvorená 22.1.1948/, Žilina-Bytča /otvorená 3.3.1948/, Žilina-Stráňavy /otvorená 27.7.1948/. Z diaľkových liniek bola ako prvá linka Žilina-Gottwaldov /terajší Zlín/, otvorená 19.7.1954. Nákladná doprava zabezpečovala predovšetkým úlohy vo vyhradenej preprave a to prepravu dolomitických pieskov z lomu Šuja, medzinárodnú kamionovú dopravu, prepravu mlieka, zbernú službu, rozvoz piva, technických plynov pre oblasti okresov Žilina, Pov. Bystrica, Čadca, Martin, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, požiadavky INTRANS-u, Chemiky, n.p., Váhostavu, n.p. a pod. Po roku 1975 sa kládol dôraz na investičnú výstavbu. Do konca 6. päťročnice sa počítalo s dokončením sociálneho zariadenia pri závode. Išlo o stravovacie stredisko, ktoré spolu so slobodárňou, danou do užívania v máji 1978, komplexne vyriešilo sociálnu starostlivosť o pracovníkov závodu a sčasti aj o vodičov diaľkovej dopravy z iných závodov. Riešila sa prístavba k opravárenskej hale a úprava odstavných garážovacích plôch. V roku 1979 sa začalo s výstavbou diagnostického stanovišťa, pokračovala výstavba autobusovej stanice, kde sa dokončovalo zastrešenie nástupných ostrovčekov. V tomto roku bola výstavba výpravnej budovy na autobusovej stanici zatiaľ v štádiu riešenia. Článok a nasledujúce fotky BUSportál čerpá z výročnej publikácie "1949-1979 ČSAD v Stredoslovenskom kraji" a "25 rokov socialistickej prítomnosti ČSAD". Nabudúce Dopravný závod ČSAD Žilina a V. Krtíš.

60 rokov od založenia podniku ČSAD - z histórie DZ Zvolen.

Súvisiace články: * Dátum 1. júl 1949 - vznik ČSAD * Vývoj podniku ČSAD Banská Bystrica * Dopravný závod ČSAD Čadca *Dopravný závod ČSAD Dolný Kubín *Dopravný závod ČSAD Liptovský Mikuláš *Dopravný závod ČSAD Lučenec *Dopravný závod ČSAD Martin *Dopravný závod ČSAD Považská Bystrica *Dopravný závod ČSAD Prievidza *Dopravný závod ČSAD Rimavská Sobota Začiatky vzniku dopravného závodu možno datovať k roku 1938, keď sa vo Zvolene zriadila prevádzkáreň, ktorá ako zložka ČSD organizačne podliehala Autospráve ČSD Bratislava. V tomto období požiadavky v nákladnej doprave zabezpečovali 2-3 nákladné motorové vozidlá typu Greištift a 3-5 autobusov typu Škoda 306 a 404, ktoré boli určené na prepravu osôb na tratiach Pliešovce-Modrý Kameň, Kriváň-Kokava a Banská Bystrica-Tajov. Jedno z nákladných vozidiel vykonávalo pravidelnú osobnú dopravu na trati Pliešovce-Modrý Kameň. Prevádzkáreň Zvolen s vtedajším stavom asi 15 pracovníkov, vrátane vodičov, sprievodcov, závozníkov, garážmajstrov, skladníkov a ostatných robotníkov, zabezpečovala celú opravárenskú, personálnu a obchodnú stránku prevádzkárne. Opravy vozidiel sa robili vo vozovniach v Banskej Bystrici, Lučenci a v Kriváni pod holým nebom a len pri väčšej oprave sa sťahovali do Zvolena. Po oslobodení, najmä začiatkom roku 1946, sa začali požiadavky na cestnú dopravu rapídne zvyšovať. Obnova miest, dedín, cestnej a železničnej dopravy, ako aj skôl zvyšovala pohyb obyvateľov, čo si vyžadovalo aj rozširovanie jestvujúcich autobusových liniek. Tak sa postupne zaviedli linky Lučenec-Málinec, Ľubietová-Šajba, Banská Bystrica-Staré Hory, Banská Štiavnica-Bátovce-Santovka-Kozárovce-Bátovce-Nemce, Ružomberok-Banská Bystrica, Zvolen-Kováčová, Krupina-Dačov Lom, Krupina-Čebovce, Kriváň-Brezno, Zvolen-Kriváň-Modrý Kameň, Lučenec-Poltár atď. Autospráve Zvolen bola určená ďalšia veľmi dôležitá úloha: zabezpečovať dopravu na trati mládeže Hronská Dúbrava-Banská Štiavnica. Na zvládnutie zvýšených nárokov však pridelené objekty vo Zvolene nijako nepostačovali, a tak vtedajšie Povereníctvo dopravy prostredníctvom Autosprávy ČSD zakúpilo jednu halu s tromi pracovnými kanálmi a obytnú budovu od súkromníka Tomaštíka vo Zvolene. Tieto objekty po menšej adaptácii slúžili DZ Zvolen ešte v roku 1979. Po vytvorení krajského podniku ČSAD v Banskej Bystrici z jednotlivých väčších prevádzkární sa utvorili samostatné závody: Zvolen, Banská Bystrica, Lučenec, Rimavská Sobota, Modrý Kameň, Banská Štiavnica, Kremnica. Dopravný závod ČSAD Zvolen patril od svojho vzniku medzi najväčšie dopravné závody v Stredoslovenskom kraji. Ako už bolo spomenuté, po roku 1946 bola Autospráva ČSD sústredená do starých, nevyhovujúcich objektov, ktoré okrem dvora zahrňovali jednu bytovku a nevybavenú opravovňu na osem vozidiel. Už vtedy bolo známe, že existujúce objekty sú nevyhovujúce a nezaručujú vykonávanie pravidelnej technickej údržby. Tieto podmienky sa nezlepšili ani čiastočnou rekonštrukciou objektov roku 1949, ktoré slúžili až do roku 1979. V obodbí rokov 1948-1975 vzrástol vozový park o 820%! Existujúce disproporcie v technickej, prevádzkovej, sociálnej a bezpečnostnej oblasti v Dopravnom závode ČSAD vo Zvolene bolo nevyhnutné riešiť urýchlenou výstavbou nového závodu, ktorá sa začala v roku 1978. Jej realizácia podstatne prispela k zlepšeniu pracovných a sociálnych podmienok pracujúcich závodu, ktorí vynaložili veľa úsilia na plnenie úloh a na rozvoj verejnej cestnej dopravy v okrese Zvolen. V roku 1978 bola odovzdaná do používania nová prevádzkáreň Detva, ktorou sa všestranne zlepšili podmienky oproti situácii v bývalej prevádzkárni Kriváň. Článok a nasledujúce fotky BUSportál čerpá z výročnej publikácie "1949-1979 ČSAD v Stredoslovenskom kraji" a "25 rokov socialistickej prítomnosti ČSAD". Nabudúce Dopravný závod ČSAD Žiar n/Hronom, Žilina a V. Krtíš.

o putovní poháry ministra dopravy ČR, ČESMAD Bohemia a Jana Pernera časopisu Doprava a silnice ve Žďáru nad Sázavou. Letošním vítězem "A" Radiálka Hradec Králové.

Výsledky a úvodní fotografie. K turnaji se vrátíme zejména dalšími fotografiemi. Kategorie "A" (Pohár ministra dopravy) Radiálka Hradec Králové, s.r.o. ČZU TJ ŽĎAS A Školské výpočtové stredisko Bratislava ČSAD SVT Praha, s.r.o. T-mobile Nejlepší hráči: Veronika Horní, Radiálka a Vladimír Kovařík, ČZU Kategorie "B" (Pohár ČESMAD BOHEMIA) Bussines Media CZ s.r.o. ČSAD Uherské Hradiště a.s. ČD provozní obvod Jihlava Cargo Ostrava Poslanecká sněmovna Parlamentu ČR VIP družstvo Elektrizace železnic Praha a.s. TJ ŽĎAS B Nejlepší hráči: Veronika Kratěnová, ČSAD Uherské Hradiště, Jan Šmolík, Bussines Media Kategorie "C" (Pohár Jana Pernera) České dráhy, a.s. Ministerstvo dopravy, pošt a telekomunikácií SR České aerolinie, a.s. Ústřední vojenská nemocnice Praha ČD a.s. DKV Praha Student Agency, s.r.o. AŽD TQM – holding, s.r.o. Ministerstvo dopravy ČR ČSAD Frýdek-Místek, a.s. Centrum dopravního výzkumu, v.v.i. VOŠ a SPŠ dopravní Praha Vydavatelství MCU Nejlepší hráči: Zuzana Rybárová, MDPT SR, Michal Janák, ČD

ministra dopravy ČR , ČESMAD Bohemia a Jana Pernera časopisu Doprava a silnice se letos koná ve Žďáru nad Sázavou ve dnech 4. - 6.9.2009. Aktualizovaný seznam družstev.

6.9.2009: Výsledky XVII.ročníku dopraváckého volejbalového turnaje smíšených družstev Záštitu převzal tradičně starosta města Žďár n.S. Jaromír Brychta a nově hejtman kraje Vysočina Jiří Běhounek. Aktivní účast potvrdili ministr dopravy Gustáv Slamečka, senátorka Dagmar Zvěřinová, hejtman kraje Vysočina Jiří Běhounek, módní návrhářka Dana Dobřichovská, starosta Žďáru Jaromír Brychta, prezident ADSSS František Neterda, ředitel ČSAD Česká Lípa Karel Havel, ředitel ČSAD Semily Tomáš Roubiček, ředitel ZDAR Richard Latislav, obchodní ředitel TEDOM Jiří Rosický, vydavatelství MCU Emil Fedoš z vydavatelství MCU , Emil Bošanský z MDPT SR, Vojtěch Hromíř z ČESMAD Bohemia. zástupce T-MOBIlE CR Petr Buchar a děkan DFJP UP Bohumil Culek. Sobotní večer je tradičně vyhrazen společenskému programu v sokolovně TJ ŽĎAS s vyhlášením vítězů a překvapením. V sobotu odpoledne proběhne také Den otevřených dveří společnosti ZDAR Žďár nad Sázavou Od 9.00 do 16.30 bude pro účastníky otevřen obchod Česká móda Dana Dobřichovská (nám.Republiky 145, 1.p.), kde lze nakoupit pánské i dámské zboží vč.doplňků s 10% slevou pro účastníky turnaje. Seznam družstev k 3.9.2009 BOSÁK BUS, spol. s r.o. Bussines Media CZ s.r.o. Centrum dopravního výzkumu, v.v.i. ČD a.s. DKV Praha ČD provozní obvod Jihlava Cargo Ostrava České aerolinie, a.s. České dráhy, a.s. ČSAD Frýdek-Místek, a.s. ČSAD SVT Praha, s.r.o. ČSAD Uherské Hradiště a.s. Elektrizace železnic Praha a.s. Ministerstvo dopravy Ministerstvo dopravy, pošt a telekomunikácií SR Poslanecká sněmovna Parlamentu ČR Radiálka Hradec Králové, s.r.o. Student Agency, s.r.o. Školské výpočtové stredisko Bratislava TJ ŽĎAS B TJ ŽĎAS T-mobile TQM – holding, s.r.o. Ústřední vojenská nemocnice Praha VIP družstvo VK-SPED spol. s r.o. VOŠ a SPŠ dopravní Praha Nově: Vydavatelství MCU AŽD ČZU Organizátoři Ministerstvo dopravy * ČSAD SVT Praha * TJ ŽĎAS SPONZOŘI 2009 ČESMAD Bohemia Praha – generální sponzor AŽD * BOSÁK BUS Dobříš * ČD Cargo Praha * České dráhy Praha * ČSAD Autobusy Plzeň ČSAD Česká Lípa * ČSAD Semily * ČSAD Hodonín * ČSAD Kyjov * ČSAD Uherské Hradiště * ELTODO EG Praha * FTL Prostějov * KD SERVIS Kladno * KRODOS BUS Kroměříž * KPM Consult Brno * M-Silnice * PROBO BUS Beroun * T-mobile * Veolia Transport MORAVA * Vydavatelství MCU * VYDOS BUS Vyškov * Město Žďár n.S. 16. Dopravácký volejbalový turnaj smíšených družstev ve Žďáru nad Sázavou.

60 rokov od založenia podniku ČSAD - z histórie DZ Rimavská Sobota.

Súvisiace články: * Dátum 1. júl 1949 - vznik ČSAD * Vývoj podniku ČSAD Banská Bystrica * Dopravný závod ČSAD Čadca *Dopravný závod ČSAD Dolný Kubín *Dopravný závod ČSAD Liptovský Mikuláš *Dopravný závod ČSAD Lučenec *Dopravný závod ČSAD Martin *Dopravný závod ČSAD Považská Bystrica *Dopravný závod ČSAD Prievidza So spoločenským a hospodárskym rozvojom okresu sa začal aj rozvoj verejnej cestnej dopravy. Na začiatočnej základni prevádzok autosprávy ČSD v Rimavskej Sobote sa postupne vytvoril dopravný závod ČSAD /od 1.1.1949/ s prevádzkárňami Lučenec, Fiľakovo, Modrý Kameň, Hnúšťa, Šafárikovo a Tisovec. Toto organizačné usporiadanie zostalo aj po vytvorení podniku ČSAD od 1.7.1949 a až 1.1.1951 sa odčlenili prevádzkárne Lučenec, Modrý Kameň a Fiľakovo. K organizačným zmenám došlo v roku 1956, keď sa vytvorili menšie závody v Hnúšti a v Šafárikove. Táto organizácia trvala do roku 1960, do vytvorenia okresného podniku ČSAD v Rimavskej Sobote so závodmi Šafárikovo a Hnúšťa - s prevádzkárňou Tisovec. V roku 1963 sa vytvoril Dopravný závod ČSAD v Rimavskej Sobote s prevádzkárňami Šafárikovo, Hnúšťa a Tisovec. Od 1.1.1976 sa z bývalej prevádzkárne Tisovec vytvorila pobočka TZZ ČSAD Žilina. Pri vzniku mal závod ČSAD Rimavská Sobota so svojimi prevádzkárňami 54 pracovníkov, 8 autobusov a 14 nákladných vozidiel. Prevádzkové objekty v závode i prevádzkárňach pozostávali z drevených provizórií, takže údržbárske a opravárenské práce sa vykonávali v lete i v zime na voľných priestranstvách. Postupne sa však dobudovávali menšie objekty v Rimavskej Sobota a v Šafárikove a až neskoršie sa postavila moderná prevádzkáreň v Hnúšti. Aj prevádzkáreň v Tisovci dostala nový objekt menšieho rozsahu, ktorý neskôr slúžil ako malá opravovňa TZZ. Vzhľadom na nedostatočné objekty závodu v Rimavskej Sobote začala sa v roku 1978 nová výstavba, ktorá bude plne vyhovovať potrebám. S rozvojom okresu bolo potrebné zabezpečovať aj primeraný rozvoj verejnej cestnej dopravy. V osobnej doprave v začiatkoch vykonávala náročnú prepravu baníkov v relácii Tisovec-Železník-Sirk a Šafárikovo-Železník. Prepravné požiadavky so spriemyselňovaním okresu rástli a tak vznikali nároky aj na občiansku dopravu. Podľa druhov cestujúcich bol /v r. 1979/ podiel robotníkov 34%, žiakov 12,4%, občianska doprava 33% a 20,6% nepravidelná zájazdová doprava. Pri tejto doprave bola pozoruhodná skutočnosť, že bola pomerne silná občianska doprava, ktorú využívali poľnohospodári z obcí, pri cestovaní za súkromnými a spoločenskými potrebami. Hustota spojov na tratiach sa postupne zvyšovala, pričom sa za pracovný deň vykonalo 1 013 spojov. V preprave osôb bolo nevyhnutné zvyšovanie kvality dopravy. Zlepšenie si vyžadovalo budovanie prístreškov na zastávkach a v okresnom sídle vybudovanie autobusového nástupišťa. Zo 431 zastávok má len 53 vybudované prístrešky a čakárne. V nákladnej doprave sa zaznamenal rozvoj primeraný rozvoju národného hospodárstva. Hneď v začiatkoch sa vykonávala preprava poľnohospodárskych produktov a to najmä mlieka a mliečnych výrobkov a v kampaniach preprava obilia, repy a rezkov. V nákladnej doprave sa závod zúčastňoval svojou prepravnou prácou na výstavbe vodnej nádrže Teplý vrch, na úlohách Hydrostavu Košice, Hutných stavieb, Lučobných závodov Hnúšťa a ďalších. Z celkových výkonov preprava potravín predstavovala 9,7% a stavebniny 79,8%. Výsledky, ktoré závod dosahoval v jednotlivých rokoch od vzniku, boli zárukou, že nároky v oblasti nákladnej dopravy bude úspešne plniť aj v budúcnosti. Išlo najmä o zabezpečovanie prepráv pri ďalšom spriemyselňovaní okresu, pri výstavbe nových podnikov, ako Závodu ťažkého strojárenstva v Rimavskej Sobote, Strojární Piesok a ďalších. Ďalšie spriemyselňovanie okresu si vyžadovalo aj rozširovanie počtu tratí v pravidelnej osobnej doprave a jej skvalitňovanie najmä v robotníckej a žiackej doprave. Výstavba nových objektov závodu, ktorá sa začala v roku 1978, zlepšila pracovné a sociálne podmienky pracujúcich a prispela k úspešnému plneniu úloh v ďalšom období. Článok a nasledujúce fotky BUSportál čerpá z výročnej publikácie "1949-1979 ČSAD v Stredoslovenskom kraji" a "25 rokov socialistickej prítomnosti ČSAD". Nabudúce Dopravný závod ČSAD Zvolen, Žiar n/Hronom, Žilina a V. Krtíš.

Čtyři takové speciály - safaribusy - můžete vyzkoušet v ZOO ve Dvoře Králové nad Labem.

Dvě dvou a dvě třídvéřové vyhlídkové nástavby na sedmičkových Karosách vozí návštěvníky v části SAFARI. Tři z nich jsme zachytili na fotografiích. Řidiči autobusu musí umět jezdit pomalu a používat "pneumatické" ovládání vrat, která oddělují SAFARI od klasické části zahrady i části v SAFARI mezi sebou. Řidič navíc plní i funkci průvodce - přes mikrofon je ozvučen celý autobus. BUSportál děkuje za laskavé přijetí Janě Myslivečkové z oddělení marketinku a za příjemné svezení a zasvěcený výklad řidiči Zdeňkovi Peterovi. www.zoodvurkralove.cz

60 rokov od založenia podniku ČSAD - z histórie DZ Prievidza.

Súvisiace články: * Dátum 1. júl 1949 - vznik ČSAD * Vývoj podniku ČSAD Banská Bystrica * Dopravný závod ČSAD Čadca *Dopravný závod ČSAD Dolný Kubín *Dopravný závod ČSAD Liptovský Mikuláš *Dopravný závod ČSAD Lučenec *Dopravný závod ČSAD Martin *Dopravný závod ČSAD Považská Bystrica V roku 1927 začalo cestnú dopravu niekoľko súkromných koncesovaných dopravcov, ktorí sa orientovali na pravidelnú dopravu osôb na trase Valaská Belá-Nováky-Prievidza a v roku 1941 na úseku Prievidza-Bojnice. V roku 1946, vplyvom začínajúcich sa socialistických premien a obnovenia ťažby uhlia opatrením bývalého Povereníctva dopravy prostredníctvom Autosprávy ČSD v Bratislave, začala sa preprava baníkov na nových pravidelných tratiach Prievidza-Handlová a Zemianske Kostoľany-Handlová. Táto doprava sa vykonávala piatimi nákladnými vozidlami prispôsobenými na prepravu osôb. K týmto tratiam v tom istom roku pribudli ďalšie v relácii Oslany-Nováky-Baňa Prievidza a Bojnice-Prievidza-Handlová. Koncom roka 1946 sa uskutočnil prísun dvoch autobusov typu Praga NDO, s ktorými sa otvorila doprava v relácii Prievidza-Martin a Prievidza-Bánovce nad Bebravou. Z hľadiska organizačného usporiadania v roku 1946 vznikla spoločná autostanica ČSD Prievidza, ktorá sa v roku 1948 stala súčasťou Autostanice ČSD Piešťany. Z tejto organizačnej základne sa po vytvorení n.p. ČSAD od 1.7.1949 zriadili prevádzkárne ČSAD Prievidza, Nováky a Handlová so začlenením k novovytvorenému závodu ČSAD Partizánske. V roku 1951 pri vytvorení krajských podnikov ČSAD sa zriadil Dopravný závod ČSAD Prievidza s prevádzkárňami v Novákoch a Handlovej. Toto organizačné usporiadanie s podriadenosťou ku krajskému podniku ČSAD v Nitre od roku 1953 trvalo až do roku 1960, keď sa vytvoril zo závodu ČSAD okresný podnik ČSAD v Prievidzi s pobočným závodom v Novákoch a kolónou v Handlovej. V roku 1963 bol okresný podnik ČSAD v Prievidzi zrušený a vytvoril sa znovu dopravný závod ČSAD s prevádzkárňami Nováky a Handlová, pričom zároveň sa včlenil do podniku ČSAD Banská Bystrica. Socialistickým rozvojom všetkých odvetví národného hospodárstva a spoločenského života sa sústavne zvyšovali prepravné požiadavky, či už na prepravu osôb alebo nákladov. Najmä v osobnej doprave bol tento rast veľmi intenzívny. Npríklad do kúpeľného centra Bojníc sa ročne prepravilo milión osôb za rekreačným účelom. Pri zabezpečovaní prepravných úloh sa sústavná pozornosť venovala preprave robotníkov-baníkov, v čom spočívalo ťažisko dopravnej práce. Rozvoj okresného mesta Prievidza bol mimoriadne rýchly a intenzívna bytová výstavba zvýšila náročnosť na prepravu obyvateľstva v meste. Preto 1.3.1977 bola zriadená mestská hromadná doprava s počtom 8 liniek. Aj v nákladnej doprave sa zaznamenal zvýšený rast prepravných požiadaviek, ktorý nadväzoval na prudký rozvoj jednotlivých odvetví hospodárstva. Nákladné vozidlá sa nasadzovali v zmluvnej doprave na nové stavby, ako ENO Zemianske Kostoľany, HUB Východná šachta, Nové uhoľné bane, Baňa Cígeľ, priehrada Nitrianske Rudno, Chemické závody Nováky a ďalšie. V minulosti vykonával závod prepravy aj na vodných dielach Krpeľany, Sučany a Trenčín. Pravidelne sa zúčastňoval na prepravách pri zásobovaní obyvateľstva mliekom, múkou, mäsovými výrobkami a pivom. V období poľnohospodárskych prác zabezpečoval prepravu pri zbere zemiakov, repy a rezkov a nárazove aj obilnín. V nákladnej doprave sa pozornosť sústreďovala na rozširovanie a upvevňovanie zavedených prepravných systémov, a to najmä v medzinárodnej preprave kusového tovaru a v rámci zbernej služby ČSAD. Výstavbou prekladišťa sa na to vytvorili priaznivé predpoklady. S tým bola spojená úloha zvýšenia akvizičnej činnosti s priemyselnými podnikmi a s podnikom zahraničného obchodu Čechofrakt a otvorenie pravidelných medzinárodných liniek Nováky-Miláno a Nováky -Terst. V osobnej dopravle šlo o trvalé skvalitňovanie robotníckej dopravy a podľa možností v kapacitách uspokojovanie potreby rekreačnej dopravy. Po roku 1979 sa v investičnej oblasti vynakladalo úsilie na termínové ukončenie stavebných prác na výstavbe nového dopravného závodu v Prievidzi v celkovom stavebnom náklade vyše 80 mil. Kčs. V súčinnosti s podnikovým riaditeľstvom sa riešila výstavba administratívnej budovy v Novákoch a prekladišťa kusového tovaru. Článok a nasledujúce fotky BUSportál čerpá z výročnej publikácie "1949-1979 ČSAD v Stredoslovenskom kraji". Nabudúce Dopravný závod ČSAD Rimavská Sobota, Zvolen, Žiar n/Hronom, Žilina a V. Krtíš.

Možná i proto, že je to cestování jasné a průhledné. Na cestu autem nemusíte mít ani čipovou kartu ani studovat po večerech tarify a slevy.

Při pročítání informací o všech těch integrovaných systémech, kartách, bonusech a tarifech mi připadá, že se služba cestujícím v dopravě absurdizuje. V podstatě proto, aby nakonec dostal každý na konci snesitelnou částku za svoje služby, probíhá teror cestujících. Zatímco dříve si prostě koupili jízdenku a jeli, nyní takto jezdí jen ti, které nebaví přemítat, kde a jak ušetřit za nejrůznější kombinace všeho možného. Ti většinou akceptují se skřípěním zubů systém v okolí bydliště, ale při cestě mimo region mají předem kopřivku, co je kde za vymyšlenost čeká. A protože mají často oprávněný pocit, že jezdí zbytečně draho (např. taková jednosměrná jízdenka vlakem pro individuum bez zákaznické karty je zatraceně vysoký luxus) a nechtějí diktát systému akceptovat, udělají si řidičák, koupí ojeté auto, natankují u pumpy a dojedou, kam potřebují, pokud lze v cíli zaparkovat. Pokud jezdí ve dvou či více, dokonce i levně. Je to tak už po desítky let a je to jasné, průhledné a pochopí to každý. O tom, že je to operativní a svým způsobem pohodlné nemluvě. Jistotou dopravců pak zůstávají děti a mladí lidé bez řidičských průkazů a staří a nemohoucí - i když tady také jen do času, nová generace důchodců už autem jezdit bude také. Dagmar Braunová